Určite viete, že notebook môže stáť stovku, ale aj tisícku. Niekedy samozrejme aj viac. Na tom svojom som v podstate vždy iba písal a používal internet. Tým chcem povedať, že som neprogramoval, nestrihal videá a ani nerobil žiadne grafiky, takže som nepotreboval nič výkonné. Môj prvý notebook mi doslúžil asi po desiatich rokoch užívania. Úctyhodná doba, že? On vlastne nedoslúžil, len mu odišiel monitor. Keďže bol takto starý, tak som sa ho nechystal opravovať. Vyšiel by ma totiž drahšie ako nový počítač.
Kúpil som si teda nový notebook, ktorý stál okolo stovky. Hovoril som si, že na tie veci, ktorá robím na počítači ja, to bude bohato stačiť. Po nejakom týždni som však naplno pochopil rozdiel medzi lacným a nelacným počítačom.Žena s notebookom.jpg
 
Svoj starý notebook som nikdy nešetril. Jedol som nad ním aj si motal cigarety z tabaku, takže s viete predstaviť, čo asi sa nachádzalo pod klávesnicou. Sem tam nejaké písmenká nešlo stačiť, tak som ich vyrval, vyfúkol to, čo bolo pod nimi a pracoval ďalej. Keď som si kúpil nový notebook, dával som si neskutočný pozor, aby som ho takto nezasvinil už za pár dní, no  napriek tomu asi po týždni nešlo stlačiť touchpad na ľavej strane. Nejako som ho spojazdnil ( špáradlo to istí), no o ďalšie dva dni začala blbnúť klávesnica a chudák touchpad, začal žiť vlastným životom. Tým mám na mysli to, že si sem tam sám klikol na nejakú stránku alebo preskočil odstavec vo Worde. Pre človeka, ktorý potrebuje na počítači robiť hlavne rýchlo, je niečo také, naozaj nemalý problém.muž robí na notebooku.jpg
 
Asi to bude naozaj tak, že za kvalitu sa platí. Tieto riadky píšem na spomínanom notebooku a trvá mi to asi tak trikrát dlhšie, ako by malo. Prečo? Pretože spomínaný kamarát touchpad, mi robí nemalé problémy. Pred chvíľku napríklad preskočil na nadpis článku. Asi minútu pred tým, začal sám písať v strede článku. Čo z toho vyplýva? Nekupujte lacnú techniku.