• Category Archives: Kultúra

Ako sa správne obliecť do divadla

Chystáte sa na predstavenie. Lístky už máte dlho zarezervované. Možno sa chystáte ísť sám, možno s niekým, no na chvíľku zostanete bezradne váhať a vašou jedinou otázkou je zrazu – čo si mám obliecť?
Kedysi to bolo jednoduchšie, do divadla sa chodilo v zásade vždy len vo formálnych šatách, no dnes to už dávno nie je pravda. Na divadelné predstavenie si už dávno nemusíte obliekať len dlhé šaty, kostým, či oblek. Niekedy vám môžu stačiť dokonca len rifle.ľudia na koncerte v divadle.jpg
Veľmi to záleží od toho, do akého divadelného priestoru sa chystáte. Pokiaľ idete na operu do národného divadla, je jasné, že by ste sa mali obliecť pokiaľ možno slávnostnejšie, zvoliť oblečenie formálne, nie príliš extravagantné a hlavne slušné. Nemusíte mať zrovna dlhé šaty, ale džínsy môžu byť v tomto prípade viac ako nevhodné. Preto ak nechcete, aby ste boli adresátom nepekných či pohŕdavých pohľadov, by ste mali zvoliť formálny odev.
Ak idete na predstavenie do menšieho divadla, môže to byť ťažšie. Preto by ste si mali pozrieť niečo o divadle, niečo o predstavení na aké idete, aby ste odhadli ľahšie, aká bude atmosféra miesta a či je to miesto skôr uvoľnené, alebo si tam potrpia na veľmi formálne a vážne správanie. Ak ide o miesto, kde sa hrajú hlavne komédie a ide skôr o priestor zábavný, pokojne si na seba môžete zobrať aj predtým operou zakázané džínsy, no možno vhodnejšie bude, ak si ich oblečiete skôr s košeľou či blúzkou, ako s tričkom.elegantné oblečenie na vešiakoch.jpg
Pokiaľ zistíte, že idete na predstavenie do nezávislého divadla, môže byť väčšie faux pas mať na sebe oblečenú večernú róbu ako keby ste mali roztrhané džínsy, či niečo veľmi extravagantné. V tom prípade je viac menej jedno čo si oblečiete, chcem len upozorniť na tento fakt, pretože množstvo ľudí z tzv. starej školy býva pobúrených a rozhorčených z dnešnej módy a toho, že divadlo už nie je nejakým slávnostným priestorom, ale miestom, kde pokojne môžete mať oblečenú flanelovú košeľu.

Cesta za kultúrou

Nie je pochýb, že Spiš patrí medzi najatraktívnejší región na Slovensku. Toto turisticky krásne miesto obľubujú nielen domáci ale aj zahraniční turisti. Na svoje si tu v každom ročnom období prídu nielen milovníci prírody a vyznávači horských športov, ale aj zvedavci túžiaci spoznať historické pamiatky a prírodné zákutia.
Prečo práve región Spiš patrí medzi najkrajšie na Slovensku? Odpovede na túto otázku sú rôznorodé. Avšak všetci sa zhodneme, že skutočným dôvodom je práve to, že sa vyznačuje jedinečnou prírodou, množstvom kultúrnych pamiatok a zachovávaním ľudových tradícií.
Už na zemepise či geografii sme sa naučili, že Spiš sa delí na tri časti. A to na:miesta na mape.jpg

  • Dolný Spiš
  • Stredný Spiš
  • Horný Spiš

Jedným z najstarších miest regiónu Spiš je Kežmarok. Dominantou tohto mesta je gotický hrad zo 14. storočia, ktorý bol neskôr prestavaný na renesančný zámok. Návštevníci mesta Kežmarok môžu obdivovať aj nádhernú Baziliku Svätého Kríža, ktorá svojou veľkosťou patrí medzi najväčšie v regióne.
Historické jadro je typické tým, že domy sú si navlas podobné. Menšie patrili remeselníkom, väčšie doktorom, úradníkom a obchodníkom. V takom obdivuhodnom meste sa nájdu aj národné kultúrne pamiatky. Medzi ktoré môžeme zaradiť evanjelické lýceum a drevený kostol. Určite si nenechajte ujsť návštevu tohto zaujímavého mesta a hneď teraz si zapichnite špendlík na mapu a označte si Kežmarok ako miesto, ktoré najbližšie preskúmate.príprava pred výletom.jpg
Viete, o ktorom spišskom meste sa hovorí, že je „„najjagavejším kameňom na spišskej korune?“ Ak správnu odpoveď poznáte, alebo ak ste to len uhádli, tak klobúk dole. Správnou odpoveďou je Levoča. Od roku 2009 je mesto zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu najvyšší gotický drevený oltár na svete. Oltár majstra Pavla z Levoče je vysoký 18,62 m a široký 6,72 m. Je zhotovený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa považuje za najväčšieho stredovekého umelca Slovenska. Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie. Stojí tu rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia, ktorá sa v minulosti využívala na verejné pranierovanie. Viete si to predstaviť? V dnešnej dobe ľudia kritizujú všetko a všetkých a už vôbec na to nepotrebujú vystavenú klietku hanby na námestí. Ak vás láka návšteva pútavého miesta, tak neváhajte a začnite svoje cestovateľské potulky práve návštevou Levoče.
Slovensko má čo ponúknuť!
 

Stredoveká kniha Codex Gigas je opradená legendou, že jej autorom je samotný diabol.

Legenda hovorí, že v 13. storočí žil na území dnešného Česka mních, ktorý dostal za vážne porušenie kláštorných predpisov krutý trest: mal byť zamurovaný zaživa do miestnosti. Tohto súdu sa mních zľakol a kvôli odpusteniu trestu navrhol, že prepíše bibliu a zopár diel významných učencov len za jednu noc. Nemožné? Ani opát tomu nechcel uveriť, ale dúfal v boží zázrak a mních svoj sľub splní. Nakoniec s tým súhlasil a dal mu šancu. Naopak, mních si bol vedomý toho, že jeho úloha je nesplniteľná, a tak v zúfalstve vyvolal diabla, s ktorým uzavrel zmluvu, že on dokončí prepis a ako odplata mu bude mníchova duša a v jednej z kníh bude mať svoj portrét.

starověk.jpg
 
Svoj sľub splnil
Ráno bola v miestnosti s mníchom položená masívna kniha. Po jej preskúmaní zistili, že obsah je v poriadku, a tak mnícha prepustili. Knihu nazvali Codex Gigas (Obrov kódex), ale o niečo neskôr je premenovali na Diablovu Bibliu.
 
Zaujímavá je už dlhé storočia
Kniha je v popredí záujmu už od 13. storočia, skúmajú ju vedci i učenci. Jej rozmery sú impozantné: je pol metra široká, 23 centimetrovhrubá a 91 centimetrovvysoká. Má 80 kilogramova je držiteľkou titulu najväčšieho manuskriptu, ktorý ľudstvo pozná. Stránky knihy sú vyrobené z teľacej a oslej kože, no niektoré sa stáročiami stratili a nikto nevie, čo na nich bolo napísané. V Codexe Gigas nájdete texty Starého aj Nového zákona, lekárske záznamy a tiež staroveký kalendár a encyklopédiu. Neprehliadnuteľný je však veľký obraz diabla. Rukopis diela potvrdzuje, že kniha bola napísaná rukou jedého človeka, nie však za jednu noc, ale v priebehu 20–tich rokov.

mnich.jpg
 
Zopár záhad ešte ukrýva
Kniha má zaujímavý obsah, ale populárna je hlavne vďaka vyobrazeniu diabla. Meno mnícha, ktorý ju spísal, je dodnes záhadou, ako aj chýbajuce strany, ktoré sa zatiaľ nenašli. Dodnes sa tiež neobjasnilo, kedy legenda o Luciferovi vôbec vznikla a aké skutočnosti mali vplyv na vznik knihy. Toto sú záhady, ktoré na svoje rozlúštenie ešte len čakajú.

close